Boccia

Boccia

Šport, ktorý je určený najmä pre spastikov a vozičkárov s podobným neurologickým postihnutím, bol pôvodne vyvinutý ako hra pre rekreačné účely. Jej základy siahajú až do starovekého Grécka. Po prvýkrát sa predstavila na paralympijských hrách v New Yorku v roku 1984. Muži a ženy súťažia spoločne o cenné kovy v siedmych súťažiach (individuálnych, párových a tímových). Jednotlivci a páry hrajú na štyri sety, tímy na šesť setov. Rozmery ihriska sú 12, 5 x 6 m a jeho povrch musí byť rovný a hladký, napríklad dláždený, drevenný alebo umelý podklad. Podstatou hry, vyžadujúcej presnosť a vysokú koncentráciu hráčov, je hádzanie loptičiek čo najbližšie k špeciálnej terčovej lopte, nazvanej “jack”. Do programu olympijských hier nie je zaradený žiadny šport podobný boccii.

Prvý kontakt s bocciou na Slovensku nastal po paralympijských hrách v Atlante v roku 1996, kedy priniesli MUDr. Danica Studená a MUDr. František Pisarčík historicky prvý set loptičiek určených pre hru boccia. Tento nový druh športu začala u nás ako prvá trénovať v tom čase študentka FTVŠ v Bratislave Zuzana Gabková, ktorá zamerala svoju  pozornosť na zariadenie sídliace na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Táto práca priniesla prvé plody, keď sa dvojica Martin Strehársky - Róbert Ďurkovič prebojovala na PH do Atén 2004 a následne do Pekingu 2008. Na prvej z nich obsadili v súťaži párov kategórie BC4 štvrté miesto a rovnaké umiestnenie si M. Strehársky zapísal aj v súťaži jednotlivcov. V Londýne 2012 už mala slovenská boccia päťnásobné zastúpenie (Tomáš Král, Jakub Nagy, Róbert Mezík, Martin Strehársky, Róbert Ďurkovič) a do Ria 2016 už cestuje dokonca sedem športovcov! Prvú medailu na ME (bronzovú) vybojoval v roku 2009 Róbert Ďurkovič, v roku 2013 sa Samuel Andrejčík stal majstrom Európy. To isté sa podarilo nášmu páru BC4 na ME 2015.

 

 

Najväčšie úspechy

Zmienky v médiách